Motív

Dionýz Štúr (* 2. apríl 1827, Beckov – † 9. október 1893, Viedeň) bol slovenský geológ a paleontológ, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.

Narodil sa v Beckove v učiteľskej rodine Jozefa Štúra a Jany (Johanky) rodenej Riznerovej. Pokrstený bol ako Dionysus Rudolphus Josephus. Jeho otec Jozef pochádzal z trenčianskej rodiny Štúrovcov, bol synom Jána Štúra. Dionýzov otec Jozef Štúr bol bratranec Samuela Štúra, Dionýz a Ľudovít Štúr boli teda bratranci v druhom stupni príbuzenstva. Dionýz mal viacerých starších súrodencov: Ľudovít Jozef (zomrel v novorodeneckom veku), Karolína (zomrela bezdetná v roku 1848), Karol (zomrel v novorodeneckom veku).
Na strednú školu chodil v Modre, kam sa v 12 rokoch presťahoval s rodičmi a sestrou. Študoval aj na evanjelickom lýceu v Bratislave. V roku 1844 začal navštevovať viedenskú polytechniku, kde študoval matematiku, fyziku a chémiu. Neskôr, ovplyvnený prof. Viliamom Haidingerom sa začal zaujímať o prírodné vedy.
V roku 1846 nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku 1847 získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na Banskej akadémii v Štiavnici. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a Modry. Po absolvovaní akadémie sa vrátil naspäť do Viedne.
V roku 1849 bol založený Ríšsky geologický ústav, kde nastúpil v roku 1850. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na fytopaleontológiu, v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu . Po ôsmich rokoch, v 1885 sa stal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku 1892. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, i pred vydaním Darwinovho diela. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol Murchison, Lyell, Darwin, či Purkyňe alebo Palacký. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom Memoranda slovenského národa, podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií. Publikoval na Slovensku, odborné práce najmä vo Viedni. Písal aj pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion.
Dionýz Štúr ako prvý rozpoznal geologickú pozíciu karpatských melafýrov. Do stratigrafie Karpát zaviedol dodnes používané termíny ako karpatský keuper, lunzské či grestenské vrstvy. V bradlovom pásme identifikoval a pomenoval púchovské sliene, orlovské vrstvy, upohlavské zlepence, súľovské zlepence a iné. Zaviedol tiež terminológiu pre pomenovanie krasových javov odvodenú z pomenovaní v Dalmácii, Chorvátsku a Slovinsku, mnohé tieto názvy sa používajú dodnes i vo svete. Bol tiež autorom pomenovania pohoria Nízke Tatry.

Dionýz Štúr, zdroj: wikipedia.org