Motív

Dr. Ing. Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, iné pseudonymy Bohdana J. Potokinová, Janko Cigáň (* 12. júl 1876, Lukovištia – † 3. marec 1958, Bratislava),bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ, predstaviteľ moderny. Bol vyštudovaný chemický inžinier a v medzivojnovom období sa angažoval aj politicky.

Jeho prvé básne vznikali ešte počas gymnaziálnych štúdií, no prvé dielo publikoval až v roku 1896, keď mu v časopise Slovenské pohľady vyšla báseň Pieseň nášho ľudu. Tú vydal ešte pod pseudonymom Janko Cigáň, ktorý si vybral sám. Pseudonym Ivan Krasko, pod ktorým sa zapísal do dejín slovenskej literatúry, mu pomohol vymyslieť Svetozár Hurban Vajanský, ktorý mu vydal jeho prvú zbierku básní (meno Ján zmenili a priezvisko upravili podľa obce, ktorá susedí s jeho rodiskom – Kraskovo), Ivan Krasko súhlasil so zmenou najmä preto, že z rodokmeňa, ktorý vytvoril, zistil že bol pôvodne členom rodu Kraskovcov. Jeho tvorba spočiatku nenachádzala ohlas u vydavateľov, ani čitateľov, no napriek tomu sa nedal znechutiť. Väčšina jeho rukopisných prvotín vyšla knižne až v roku 1954 v jeho Diele. Vo svojich dielach sa venuje problematike sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovania a zotročovania slovenského národa, pasivity mladej generácie; vyjadruje v nich aj svoj osobný smútok, pričom zo sklamaní neviní len ženu, ale aj chladnú neosobnú spoločnosť; zaoberá sa aj rozháranosťou ohľadne náboženskej orientácie – zápasu viery a skepsy. Na jeho tvorbu mali veľký vplyv súčasní českí autori, no taktiež francúzski symbolisti, ktorí sa v tom čase presadili v Európe.
Dielo Ivana Kraska patrí medzi základné hodnoty slovenskej poézie. Vedúca osobnosť básnickej moderny na Slovensku. Jeho básne boli preložené do viacerých jazykov a niektoré boli zhudobnené. Prekladal umelecké texty aj odbornú literatúru z rumunčiny.
Vedecké články publikoval v Chemických listoch. Venoval sa aj vedeckej činnosti z odboru chémie, okrajovo vlastivednému výskumu. V roku 1946 mu pridelili titul Národný umelec.

Ivan Krasko Zdroj: wikipedia.org