Motív

100 € - Svätováclavská koruna 2011

Svätováclavská koruna

Svätováclavskú korunu nechal v roku 1346 zhotoviť Karol IV. pre svoju korunováciu českým kráľom. Jej existencia je prvýkrát doložená v roku 1351 v ochrannom dokumente zo 6. mája 1346, ktorý vystavil pápež Klement VI. Svätováclavská koruna mala podľa pápežskej buly z roku 1346 spočinúť na hlave sv. Václava v pražskom chráme sv. Víta, z čoho sa odvodzuje jej názov 'Koruna svätého Václava'. Prvým kráľom, ktorý bol korunovaný touto korunou, bol v roku 1347 Karol IV. a posledným Ferdinand V. Habsburský. Dlho zostávala na Karlštejne, odkiaľ ju vydávali len pri príležitosti korunovácie. Samozrejme sa však korune nevyhol pohyb v čase ohrozenia, jej pohyb však nie je dodnes presne zmapovaný. Udalosti 17. storočia priniesli zmeny aj pre korunovačné klenoty, mnohokrát zmenili miesto uloženia. Ocitli sa vo svätovítskej chráme i v úrade Dosiek krajinských alebo Staromestskej radnice. Vo Viedni sa na dlho ocitli v dobe Márie Terézie, ktorá sa obávala nevernosti českých krajín. V roku 1791 kráľ Leopold II. vyhovel žiadostiam českých stavov o vrátenie klenotov z Viedne do Prahy. Či už boli však uložené kdekoľvek, do Prahy sa vracali pri príležitosti korunovácie.

Svätováclavská koruna Zdroj: wikipedia.org, Autor: Simonix

Svätováclavská koruna je peniazmi nevyčísliteľný klenot, ktorý je dnes spolu s jablkom, žezlom a ostatnými časťami korunovačných klenotov uložený v chráme sv. Víta, chránený siedmich zámkami, ku ktorým má kľúč sedem predstaviteľov českej národnej štátnosti (prezident republiky, predseda Senátu, predseda Poslaneckej snemovne, predseda vlády, primátor hl. M. Prahy, arcibiskup pražský a prepošt Metropolitnej kapituly sv. Víta). Táto tradícia siedmych kľúčov pochádza z doby Leopolda II., kedy boli klenoty uložené v chráme sv. Víta, tentoraz v korunným archíve za Svätováclavskou kaplnkou, za železnými dverami s piatimi zámkami. Tu bola skriňa opatrená ďalšími dvoma zámkami, k nim dostali kľúče dvaja strážcovia klenotov.

Zdroj: Internet