Babenbergovci
Babenbergovci boli prvou rakúskou vládnucou dynastiou v rokoch 976 až 1246 a pochádzajú z východných Frank.

Pre vznik Rakúska bola kľúčová vláda Leopolda III. (Markgróf rakúsky od 1096 do 1136), ktorý si sobášom s dcérou Henricha IV., ktorá bola zároveň vdovou po Fridrichovi Štaufskom, zaistil príbuzenstvo s oboma nemeckými cisárskymi rodmi. Svojou ďalšou politikou sa Leopold pokúšal upevniť pozíciu svojho markgrófstva. Roku 1125 sa na základe príbuzenských vzťahov neúspešne pokúsil kandidovať na rímskonemeckého cisára. Leopold III. bol roku 1163 vyhlásený za zemského patróna Rakúska a roku 1485 za svätého.

Henrich II. Jasomirgott roku 1143 dostal do svojho léna Bavorsko, toho sa však bol nútený vzdať už v roku 1156. Vzdanie sa Bavorska v prospech rodu Welfov (Henrich Lev) prinieslo Babenbergom tzv privilégium mínus, ktorým dostali od cisára Fridricha I. Barbarossu dosť rozsiahle práva o.i. aj nástupníctva v ženskej línii a povýšenie markgrófstva rakúskeho na rakúske vojvodstvo.

Roku 1192 ovládol Leopold V. Babenberský Štajersko a posledný Babenberg Fridrich II. Bojovný chcel povýšiť Rakúsko na kráľovstvo, ale padol roku 1246 v bitke na Litave, čím vymreli Babenbergovci po meči. Po smrti posledného mužského člena rodu Fridricha II. začali vleklé spory vládcov okolitých krajín o Rakúsko.