Zlaté mince od staroveku po novovek

•  DAREIK – (z perzského daranijam = zlato) zlaté mince vážiace asi 8 g, na ktorých bol portrét krá¾a Dáreia I. (*550 pred Kr. - †486 pred Kr.) s lukom v ruke. Dareiky sa okrem zlata razili aj z iných kovov. •  STATÉR – minca razená zo zlata, elektrónu aj zo stiebra. Používala sa v antickom Grécku aj v celom Stredomorí. Váha statéra sa pohybovala v rozmedzí 10 – 16 g. •  AUREUS – bol razený v časoch Rímskej ríše. Začal ju raziť Gaius Iulius Caesar (100 – 44 pred Kr.) a mala hmotnosť 8,9 g. Dovtedy sa zlaté mince razili v Ríme iba výnimočne. Reformou cisára Augusta (vládol v r. 27 pred Kr. – 14 po Kr.) sa jej hmotnosť znížila na 7,79 g, neskôr reformami ďalších cisárov jej hmotnosť poklesla na 5,45 g. V cisárskej dobe sa jej rýdzosť pohybovala okolo 98 % drahého kovu. •  SOLIDUS - Zlatá minca zavedená cisárom Konštantínom I. v roku 311 po Kr., ktorá nahradila aureus. Razila sa s kvalitného zlata a jej hmotnosť bola 4,55 g. Táto zlatá minca sa udržala aj po zániku Západorímskej ríše roku 476 a bola najcharakteristickejšou mincou Byzantskej ríše až do jej konca v roku 1453. •  DUKÁT – bol razený v mnohých krajinách s rovnakým zlatým obsahom (3,49 g). Pôvod má v Taliansku podľa textu benátskych zecchinov. •  FRANK – pôvodne francúzska minca z roku 1360. Názov je podľa textu Francorum Rex. •  GUINEA – v rokoch 1663 až 1816 anglická menová jednotka. Pôvodne sa delila na 20 shillingov, od 17. storočia 21 shillingov. •  IMPERIÁL – ruská zlatá minca používaná od roku 1755, ktorá sa rovnala 10 rubľom. •  RÝNSKY ZLATÝ – obchodná minca, ktorá vznikla na základe dohody štyroch kurfirstov roku 1386, váha 3,39 g rýdzeho kovu. •  SOVEREIGN – používaná v Anglicku od roku 1489, váha 15,55 g, rovnala sa 20 shillingom. •  LOUISDOR – používaná vo Francúzsku od roku 1640 do 1803. Rovnala sa španielskej pistoli. Názov je odvodený od mena francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. Vážila 7,6 g. •  PISTOLE – španielska minca používaná počas vlády Filipa II. (1556 – 1589), váha 6,2 g.