Motív

Od februára r. 1622 boli moravská, ale aj takmer všetky ostatné vládne mincovne prenajaté mincovému konzorciu Hanuša de Witteho. Členmi združenia boli okrem pražského bankára de Witteho tiež knieža Karel Lichtenstein, Albrecht z Valdštejna a ďalší vysoko postavení muži tej doby. Mincová činnosť konzorcia síce trvala len necelý rok, znamenala však jednu z najväčších peňažných katastrof na Morave a priniesla ožobráčenie širokých vrstiev obyvateľstva. Olomoucký biskup kardinál František Dietrichstein poskytol konzorciu pre jeho činnosť svoj dom v Brne (Dietrichsteinský palác, dnešná budova Moravského zemského múzea na Kapustovom trhu), vrátane šiestich mincových strojov. V Brne sa razili 150, 75, 24 a 15 grajciare, v Košiciach len 3 grajciare. Správcovia brnianskej mincovne boli v tomto období Filip Becker a Jiří Hassler, mince však mincmajstrovskou značkou označené nie sú. Razbu tejto veľmi nekvalitnej, tzv. dlhej či kiprovej mince (s nízkym obsahom striebra) ukončil štátny bankrot na konci roka 1623 a vyhlásenie 'patentu o kaláde', ktorý znížil nominálnu hodnotu mincí až o 90% .V rokoch 1623 až 1627 pôsobil v brnianskej mincovni ako mincmajster Kryštof Wohnsiedler. V tejto dobe sa tu razila pestrá škála už kvalitných toliarových a grošových mincových nominálov. V roku 1627 bola mincovňa uzavretá a razidlá prevezené do novo otvorenej mincovne v Mikulove.

Ferdinand II. Zdroj: wikipedia.org