Motív

Ladislav Kubala (* 10. jún 1927, Budapešť, Maďarsko – † 17. máj 2002, Barcelona, Španielsko) bol slovensko-maďarsko-španielsky futbalista a tréner, jedna z najväčších postáv svetového futbalu v 50. rokoch minulého storočia.

Narodil sa v Budapešti v slovensko-maďarskej rodine. Otec Pavol sa narodil v Martine, matka Anna Steczová mala slovensko-poľsko-maďarské korene.
S futbalom začínal v továrenskom tíme Ganz TE, ako dorastenec prestúpil do slávneho Ferencvárosu Budapešť. V roku 1946 sa v rámci repatriácie presťahoval do Česko-Slovenska, v drese ŠK Bratislava odohral počas dvoch sezón 33 zápasov, strelil 14 gólov. V roku 1948 sa vrátil späť do Maďarska, odkiaľ po komunistickom prevrate ušiel v nákladnom aute cez Rakúsko do Talianska. Začal hrávať v klube Pro Patria, FIFA mu však na žiadosť Maďarskej futbalovej federácie z dôvodu nedodržania zmluvy a opustenia krajiny bez povolenia udelila ročný zákaz činnosti. Kubala sa ocitol v utečeneckom tábore v mestečku Cinecittà. Spolu s ďalšími emigrantmi založili tím Hungaria pod vedením Ferdinanda Daučíka. V roku 1950 odohral tento výber niekoľko stretnutí v Španielsku, kde si Kubalu všimol manažér FC Barcelona Josep Samitier.
Kubala sa upísal katalánskemu veľkoklubu 15. júna 1950 a napriek tomu, že prvých deväť mesiacov nehral – stále mal zákaz činnosti –, v nasledujúcich rokoch 1951 – 1962 sa stal ústrednou postavou mužstva, ktoré získalo štyri majstrovské tituly a päťkrát vyhralo Španielsky pohár. Základy tohto tímu položil Kubalov švagor Ferdinand Daučík, slovenský tréner Barcelony. V prvej sezóne 1951/52 odohral Kubala 19 zápasov a strelil 26 gólov, 25. februára 1952 v zápase proti Sportingu Gijón (9 : 0) strelil sedem gólov , čo je dodnes rekordný výkon v histórii španielskej ligy. Skóroval aj vo finále pohára proti Valencii (4 : 2). Táto sezóna patrí k najúspešnejším v histórii klubu, Barcelona získala päť trofejí – majstrovský titul, Španielsky pohár (vtedy nazývaný Copa del Generalissimo), Copa Eva Duarte (Španielsky superpohár), Latinský pohár (súťaž majstrov Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska) a Copa Martini & Rossi (víťaz Latinského pohára vs. víťaz Stredoeurópskeho pohára). Počtom trofejí v jednej sezóne prekonal tento výsledok až v roku 2009 tím Pepa Guardiolu. V nasledujúcej sezóne 1952/53 si Barca zopakovala double, Kubala opäť prispel gólom vo finále pohára, tentoraz do siete Athletica Bilbao (2 : 1).
Kubala spolu s legendárnym Di Stéfanom z Realu Madrid boli považovaní za najväčšie osobnosti španielskej ligy tohto obdobia . V drese blaugranas odohral celkom 256 súťažných zápasov, strelil 194 gólov (bilancia v lige 215/131). Dvakrát v sezónach 1951/52 a 1953/54 mu tesne unikla trofej Pichichi pre najlepšieho strelca. Na medzinárodnom poli sa Kubala podieľal na dvoch triumfoch v Pohári veľtržných miest, predchodcovi Pohára UEFA (1958, 1960). V sezóne 1960/61 sa Barcelona prebojovala do finále Európskeho pohára majstrov, pričom vyradila dovtedy 5-násobného víťaza EPM Real Madrid, vo finálovom dueli však podľahla portugalskému majstrovi Benfice Lisabon 2 : 3.
Po odchode z FC Barcelona pokračoval v kariére v klube mestského rivala RCD Espanyol, kde pôsobil ako hrajúci tréner a v FC Zürich. Svoju obdivuhodnú hráčsku kariéru ukončil v severoamerickej lige NPSL. V klube Toronto Falcons sa opäť stretol s Ferdinandom Daučíkom, v mužstve hrali aj synovia obidvoch velikánov Branko Kubala a Yanko Daučík, najlepší strelec ligy 1967 .
V roku 1999 sa Kubalovi dostalo významného ocenenia, pri príležitosti 100. výročia založenia FC Barcelona bol vyhlásený za najlepšieho hráča klubu v jeho histórii. O jeho popularite svedčí aj fakt, že ako jedinému hráčovi klubu mu v roku 2009 postavili sochu pred štadiónom Camp Nou.

Ladislav Kubala, autor: Nationaal Archief, Den Haag, Rijksfotoarchief, zdroj: wikipedia.org