Motív

Pravidelná paroplavba na trase Viedeň – Prešporok (Bratislava) – Pešť (Budapešť) začala písať svoju históriu v septembri 1830 parníkom Carolína, čím sa zásadne zrýchlila osobná a nákladná doprava medzi metropolami monarchie. Táto trasa sa stala kľúčovou obchodnou tepnou, ktorú v 19. storočí ovládla Prvá dunajská paroplavebná spoločnosť (DDSG).

Kľúčové momenty a fakty:

Začiatky (1818–1830): Prvé úspešné testovacie plavby parníka Carolína (postavený Antalom Bernhardom) sa uskutočnili už v roku 1818. Pravidelná linka však bola oficiálne spustená až 14. septembra 1830.
Význam pre Prešporok: Bratislava sa stala dôležitým prístavom na trase, kde parníky zakotvovali pri korunovačnom vŕšku (dnešné Námestie Ľ. Štúra).
Rozvoj dopravy: V polovici 19. storočia, najmä po roku 1850, sa paroplavba stala dominantnou. V rokoch 1850–1856 sa po Dunaji prepravovalo priemerne 2,5 milióna ton tovaru ročne.
Charakteristika: Parníky 19. storočia (ako napr. Franz I či Maria Anna) výrazne prispeli k rozvoju priemyslu a obchodu v regióne, pričom spájali strednú Európu s Čiernym morom.

Po roku 1919 prevzal správu dopravy v novej republike Československý dunajský dopravný úrad so sídlom v Bratislave, ktorý využíval flotily DDSG a maďarskej spoločnosti MFTR.
• Dnes je osobná doprava na trase Viedeň-Bratislava-Budapešť populárnou turistickou atrakciou, ktorú zabezpečuje napríklad spoločnosť Slovenská plavba a prístavy.