Motív

Fujara je slovenský ľudový drevený dychový nástroj. Je obdobou gotickej basovej trojdierkovej píšťaly, ktoré boli veľmi známe a hojne rozšírené v Európe v 12. – 13. storočí.
Podľa slovenských odborníkov na slovenskú fujaru, miesto vzniku fujary spadá do oblasti severne od Banskej Bystrice do okolia Slovenskej Ľupče. Usudzuje sa, že trojdierková basová píšťala sa dostala na toto územie v období tureckých vojen, keď pri Slovenskej Ľupči bol pluk žoldnierov zo západnej Európy.

Fujaru používali pastieri na holiach pri pasení oviec a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare striedal svoju hru so spevom.
Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca 500 km². Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia (Svetozár Stračina a ďalší).

„Nikde inde, u žiadneho národa, spoločenstva či kmeňa sa s nástrojom zhodným s našou fujarou nestretneme. Preto je detvianska fujara považovaná za nástrojovú raritu a skvost slovenského ľudového inštrumentára.“

Fujaru a fujarovú hudbu zaradila organizácia UNESCO v roku 2008 do zoznamu svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.

Hra na fujare, zdroj: https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=63371387, autor: Krzysiu